Aby sme sa vyhli nespočetným virózam alebo nebodaj epidémiám, či pandémiám, mali by sme sa vyvarovať patogénom, ktoré sa nachádzajú všade v našom blízkom okolí. Sú tam preto, lebo sme si ich vytvorili sami, a to tak, že sme nedodržali hygienické postupy. Nie je predsa záhadou, že v laboratóriu je slovo hygiena na prvom mieste – prečo to tak nemôže byť všade?

Ochorenia, ktoré môžu vplyvom zlej hygieny nastať, sú niekedy veľmi nebezpečné, inokedy sú označované za bežné. V prípade návštevy verejných toaliet si nie sme dvakrát istí, či chceme vstúpiť na miesto plné baktérií. Ak je človek toto riziko schopný podstúpiť, najprv použije svoje zmysly, najmä tie čuchové a zrakové. Všade by malo byť čisto – je to prvý predpoklad správnej hygienickej praxe pracovníkov údržby verejných toaliet. Stačí vám však jeden človek s nepríjemným pohlavným ochorením, či parazitmi. Na základe toho platí jedno sväté pravidlo, ktoré by mali v hlave držať všetci návštevníci – nesadať si na záchod, pokiaľ je to možné si ho „obložiť“ toaletným papierom a vždy si poriadne umyť ruky a čo najmenej chytať kľučky, aj keď je to niekedy nemožné.

V prípade nedodržiavania hygieny na verejnosti prichádza druhá časť – ochorenie. Môže ísť o chronické infekčné ochorenie, ktoré si vyžaduje dlhodobú starostlivosť, napríklad pohlavná choroba. Alebo krátkodobejšie ochorenie v podobe vnútorných parazitov. Pod pojmom vnútorní paraziti sa rozumejú pásomnice, hlísty a mrle. Pásomnica je najzávažnejšia spomedzi všetkých, no nie je prenosná. Horšie sú už hlísty, ktoré si človek privodí sám, tak ako aj mrle. Mrle dostávali aj druhotný názov – škrkavky, pretože pri ich výskyte u hostiteľa vytvárajú škvŕkanie v oblasti brušnej dutiny. Prenášajú sa hlavne zlou hygienou – kladú na análny otvor miniatúrne vajíčka, ktoré sú prenášané aj ich vdychovaním.
Toto mal byť varovný signál pre všetkých, ktorí si svoje zdravie cenia a sem tam na hygienu zabudnú. Mydlo sa predsa nevynašlo pre to, aby ostalo navždy ležať v kúpeľni!